Funkcie

Grafy základných typov funkcií:

Pozn. V rámci zjednodušenia popisu berieme do úvahy len funkcie, ktorých definičný obor tvoria všetky reálne čísla.

Funkcia f sa nazýva párna práve vtedy, keď je pre každé x f(-x) = f(x). Graf párnej funkcie je súmerný podľa osi y. Príklady párnych funkcií: f_1(x) = x^2, f_2(x) = \cos(x), f_3(x) = x^4-3x^2+2.

Funkcia f sa nazýva nepárna práve vtedy, keď je pre každé x f(-x) = -f(x). Graf nepárnej funkcie je súmerný počiatku. Príklady nepárnych funkcií: f_1(x) = 3x, f_2(x) = \sin(x), f_3(x) = x^3-2x.

Funkcia f sa nazýva periodická práve vtedy, keď existuje číslo p != 0 (perióda funkcie) také, že pre každé x platí f(x+p)=f(x). Typickými príkladmi periodických funkcií sú funkcie goniometrické. Naopak napríklad polynómy periodické nie sú (s výnimkou konštantnej funkcie).

Funkcia f sa nazýva zdola obmedzená práve vtedy, keď existuje také číslo k, že pre každé x platí f(x) \geq k. Funkcia f sa nazýva zhora obmedzená, práve keď existuje také číslo k, že pre každé x platí f(x) \leq k. Funkcia f sa nazýva obmedzená, keď je súčasne obmedzená zhora aj zdola. Príklady:

• Funkcia f(x) = \sin(x) je obmedzená.
• Funkcia f(x) = x^2 je obmedzená zdola (pretože \forall x: f(x) \geq 0), ale nie je obmedzená zhora.
• Funkcia f(x) = 2x nie je obmedzená ani zhora, ani zdola.

Funkcia f sa nazýva prostá práve vtedy, keď pre každú dvojicu x_1 \neq x_2 platí f(x_1) \neq f(x_2).

Funkcia f sa nazýva rastúca práve vtedy, keď pre každú dvojicu x_1 < x_2 platí f(x_1) < f(x_2).

Funkcia f se nazýva klesajúca práve vtedy, keď pre každú dvojicu x_1 > x_2 platí f(x_1) > f(x_2).

Lineárnu funkciu môžeme vždy zapísať v tvare f(x) = a\cdot x + b, kde a a b sú konštanty. Parameter a je smernica (tiež nazývaná sklon), parameter b je absolútny člen. Grafom lineárnej funkcie je priamka, pričom platí:

• Absolútny člen b udáva „zvislý posun“. Je to priesečník priamky s osou y. V uvedených príkladoch je vyznačený oranžovou farbou.
• Smernica a udáva sklon priamky, čo môžeme vyjadriť ako „o koľko jednotiek na osi y sa priamka posunie za jednu jednotku na osi x“. V uvedených príkladoch je smernica vyznačená žltou farbou.

Dôležité sú znamienka (naznačené v obrázkoch šípkami). Kladný absolútny člen znamená posun hore, záporný absolútny člen znamená posun dole. Kladná smernica znamená stúpajúcu priamku, záporná smernica znamená klesajúcu priamku.

Kvadratickú funkciu je možné vyjadriť v tvare f(x) = ax^2 + bx + c, kde a\neq 0. Grafom kvadratickej funkcie je parabola. Tento graf zobrazuje funkciu 0{,}5 x^2 + x - 4:

Priesečníky s osou x sú riešenia kvadratickej rovnice ax^2 + bx + c = 0. Pre vyššie uvedený príklad 0{,}5 x^2 + x - 4 sú týmito riešeniami x_1 = -4 a x_2 = 2.

Kvadratický koeficient a ovplyvňuje základnú podobu paraboly:

• Ak je a>0, „smeruje parabola hore“ (presnejšie: je to zdola obmedzená, konvexná funkcia).
• Ak je a<0, „smeruje parabola dole“ (presnejšie: je to zhora obmezená, konkávna funkcia).
• Veľkost kvadratického koeficientu a ovplyvňuje, ako je parabola „široká“.

Konštantný člen c ovplyvňuje posun paraboly – udáva priesečník s osou y.

Syntax highlighting test, please ignore:

n = 5
for i in range(n):
    for j in range(n):
        print(i+j, end=" ")
    print()

Grafy základných goniometrických funkcií

Dopad úprav funkcie na graf

Obrázok ukazuje grafy niekoľkých úprav funkcie \sin(x).

Grafy exponenciálnych funkcií

Grafom exponenciálnej funkcie je krivka s názvom exponenciála. Na obrázku sú grafy exponenciálnych funkcií so základmi 2 a e = 2{,}7 182 818 284\ldots. Vidíme tiež, že grafy funkcií e^x a e^{-x} sú spolu súmerné podľa osi y.

Efekt pripočítania konštanty k exponenciálnej funkcii

Efekt pripočítania konštanty k exponentu

Efekt vynásobenia exponenciálnej funkcie konštantou

Efekt vynásobenia exponentu konštantou

Grafy logaritmických funkcií

Logaritmická funkcia je inverzná k exponenciálnej funkcii s rovnakým základom. Grafy dvoch navzájom inverzných funkcií sú osovo súmerné podľa osi prvého kvadrantu (teda priamky spĺňajúcej x=y).

Na obrázku vidíme grafy logaritmických funkcií s rôznymi základmi 2, e, 10.

Značenie niektorých význačných logaritmických funkcií:

Efekt pripočítania konštanty k logaritmickej funkcii

Efekt pripočítania konštanty k argumentu logaritmickej funkcie

Efekt vynásobenia logaritmickej funkcie konštantou

Efekt vynásobenie argumentu logaritmickej funkcie konštantou

Funkcia f je lineárna, ak ju je možné vyjadriť v tvare f(x) = a\cdot x + b, kde a a b sú konštanty. Grafom lineárnej funkcie je priamka. Parameter a je smernica (tiež nazývaná sklon), parameter b určuje jej zvislý posun (tiež nazývaný absolútny člen).

Príklady lineárnych funkcií:

• f(x) = 2x
• f(x) = -4x+8
• f(x) = \frac13 x + 1{,2}

Aby bola funkcia lineárna, nemusí byť nutne priamo zapísaná v tvare f(x) = a\cdot x + b. Stačí, keď ide na tento tvar upraviť. Príklady:

• f(x) = 2-x môžeme prepísať ako f(x)= -1x + 2, čo je lineárna funkcia so smernicou -1 a absolútnym členom 2.
• f(x) = 5(3-x) môžeme prepísať ako f(x)= -5x + 15, čo je lineárna funkcia so smernicou -5 a absolútnym členom 15.
• f(x) = x^2 + 7 - x(x-1) vyzerá na prvý pohľad ako kvadratická funkcia, ale môžeme ju upraviť na f(x)= x + 7 (kvadratický člen sa vyruší), takže ide o lineárnu funkciu.

Funkcia f je lineárna, ak ju je možné vyjadriť v tvare f(x) = a\cdot x + b, kde a a b sú konštanty. Definičný obor lineárnej funkcie je celá množina reálnych čísel.

Špeciálnym prípadom lineárnej funkcie je funkcia konštantná. Tú dostávame v prípade, že a=0.

Ak a \neq 0, potom pre lineárnu funkciu platí:

• je jednoduchá,
• nie je obmedzená zhora ani zdola,
• nemá maximum ani minimum,
• nie je periodická,
• obor hodnôt je množina reálnych čísel.

Pre a>0 je funkcia f rastúca, pre a<0 je funkcia f klesajúca.

Pre b=0 je funkcia f nepárna.

Grafom lineárnej funkcie je priamka. Priesečník grafu s osou y je v bode (0, b). Priesečník grafu s osou x je v bode (-\frac{b}{a}, 0).

Funkcia je kvadratická, keď ju môžeme vyjadriť v tvare f(x) = ax^2 + bx + c, kde a\neq 0. Funkcia je rýdzo kvadratická, ak nemá lineárny člen (teda b=0). Grafom kvadratickej funkcie je parabola. Kvadratická funkcia je špeciálny príklad polynómu (mnohočlena).

Príklady kvadratických funkcií:

• f(x) = x^2
• f(x) = (x+1)^2 = x^2 + 2x + 1
• f(x) = -3x^2 + 2x -8

Funkcia je kvadratická, ak ju je možné vyjadriť v tvare f(x) = ax^2 + bx + c, kde a\neq 0.

Definičný obor kvadratickej funkcie je celá množina reálných čísel.

Kvadratická funkcia nemá žiadnu z nasledujúcich vlastností: jednoduchá, periodická, rastúca, klesajúca.

Ďalšie vlastnosti závisia od toho, či je kvadratický člen kladný alebo záporný:

• Pre a>0 je funkcia zdola obmedzená, zhora nie je. V bode -\frac{b}{2a} má minimum.
• Pre a<0 je funkcia zhora obmedzená, zdola nie je. V bode -\frac{b}{2a} má maximum.

Goniometrické funkcie (alebo tiež trigonometrické funkcie) sú funkcie, ktoré dávajú do vzťahu uhol v pravouhlom trojuholníku a pomer dvoch jeho strán. Goniometrické funkcie majú široké využitie v geometrii a veľa praktických aplikácií (napríklad v navigácii, nebeskej mechanike či geodézii). Goniometrické funkcie súvisia nie len s geometriou, ale aj s mnohými inými oblasťami matematiky. Môžeme sa s nimi stretnúť napríklad v prípade komplexných čísel či nekonečných radov.

Základné goniometrické funkcie sú sínus, kosínus a tangens. Ďalšie sú potom sekans, kosekans a kotangens.

Inverzné funkcie k funkciám goniometrickým sa nazývajú cyklometrické (napr.arkussínus, arkustangens).

Goniometrické funkcie môžeme v pravouhlom trojuholníku vyjadriť nasledovne:

• Sínus (\sin) uhla \alpha je pomer dĺžky odvesny protiľahlej uhlu \alpha a dĺžky prepony.
• Kosínus (\cos) uhla \alpha je pomer dĺky odvesny priľahlej uhlu \alpha a dĺžky prepony.
• Tangens (\tan) uhla \alpha je pomer dĺžky odvesny protiľahlej uhlu \alpha a dĺžky odvesny priľahlej uhlu \alpha.

Často používané hodnoty goniometrických funkcií ilustruje tento obrázok jednotkovej kružnice – x-ová súradnica bodu zodpovedá hodnote \cos daného uhla, y-ová súradnica bodu zodpovedá hodnote \sin daného uhla.

Pre goniometrické funkcie platí celý rad vzťahov a vzorcov. Výber tých základných:

• Záporné hodnoty uhlov:
  • \sin(-x) = -\sin(x) (nepárna funkcia)
  • \cos(-x) = \cos(x) (párna funkcia)
  • \tan(-x) = -\tan(x) (nepárna funkcia)
• Posuny:
  • \sin(x+2\pi) = \sin(x) (perióda 2\pi)
  • \sin(x+\pi) = -\sin(x)
  • \sin(x+\frac{\pi}{2}) = \cos(x)
• Súčtové vzorce goniometrických funkcií:
  • \sin(x+y) = \sin(x)\cos(y)+\cos(x)\sin(y)
  • \sin(x-y) = \sin(x)\cos(y)-\cos(x)\sin(y)
  • \cos(x+y) = \cos(x)\cos(y)-\sin(x)\sin(y)
  • \cos(x-y) = \cos(x)\cos(y)+\sin(x)\sin(y)
• Dvojnásobný argument:
  • \sin(2x) = 2\sin(x)\cos(x)
  • \cos(2x) = \cos^2(x)-\sin^2(x)
  • \tan(2x) = \frac{2\tan(x)}{1-\tan^2(x)}

Pre obe funkcie \sin(x) a \cos(x) platí:

• definičný obor je množina reálnych čísel,
• obor hodnôt je interval \langle -1, 1 \rangle,
• funkcia je obmedzená,
• funkcia je periodická s periódou 2\pi,
• funkcia nie je prostá.

Pre funkciu \sin(x) platí:

• je nepárna,
• nulové hodnoty nadobúda v bodoch x=k\pi.

Pre funkciu \cos(x) platí:

• je párna,
• nulové hodnoty nadobúda v bodoch x=(2k+1)\frac{\pi}{2}.

Pre funkciu \tan(x) platí:

• definičný obor je \{x \in \mathbb{R}: x \neq (2k+1)\frac{\pi}{2} \},
• obor hodnôt je množina reálnych čísel,
• funkcia je nepárna,
• funkcia je periodická s periódou \pi,
• funkcia je neobmedzená,
• nulové hodnoty nadobúda v bodoch x=k\pi.