Jednotky, miery

Čas je súčasť nášho každodenného života. Dobré pochopenie času nám pomáha organizovať aktivity, plánovať udalosti a rozumieť ich postupnosti. Učenie sa o čase zahŕňa nielen porozumenie hodinám, ale tiež prácu s rôznymi jednotkami času a schopnosť počítať s časovými úsekmi:

• Hodiny: určovanie času – určovanie času na ručičkových hodinách
• Jednotky času – jednotky času (napr. sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne) a prevody medzi nimi
• Počítanie s časom – slovné úlohy, v ktorých sa počíta s časovými úsekmi

Na ručičkových hodinách máme 12 čiarok. Čas určíme takto:

• Malá ručička značí hodiny. Každá čiarka na hodinách značí 1 hodinu.
• Veľká ručička značí minúty. Každá čiarka na hodinách značí 5 minút. Počet minút je teda číslo medzi 0 a 60.

Na rozdiel od iných jednotiek, bežne používané jednotky času nie sú násobkami desiatky a nevyužívajú predpony typu mili-, deka-, kilo-.

Význam predpôn jednotiek

V prípade väčšiny veličín máme základnú jednotku, z ktorej pomocou predpôn odvodzujeme ďalšie jednotky. Tieto predpony majú rovnaký význam pri všetkých jednotkách:

Toto systematické použitie mocnín desiatky je jedným z hlavných rysov metrického systému jednotiek. Ak máte pocit, že prevody jednotiek sú komplikované, vedzte, že mnohé iné používané systémy jednotiek sú značne komplikovanejšie (napr. 12 palcov = 1 stopa, 3 stopy = 1 yard, 1760 yardov = 1 míľa). S výnimkou USA sa dnes vo väčšine sveta používa metrický systém.

Graficky znázornený prehľad prevodov jednotiek

Skratky jednotiek dĺžky

Základnou jednotkou dĺžky je meter, ktorý má značku m. Dĺžka jedného metra zodpovedá približne dlhému kroku dospelého človeka, dĺžke bejzbalovej pálky alebo výške kuchynskej linky.

Ďalšie často používané jednotky sú odvodené od metra pomocou štandardných predpôn:

Základné prevody

Prevody medzi jednotkami dĺžky znázorňujú nasledujúca schéma a tabuľka:

Ďalšie jednotky dĺžky

Okrem jednotiek odvodených od metra, môžeme naraziť tiež na ďalšie jednotky dĺžky:

• angloamerické jednotky: palec (= 25,4 mm), stopa (= 12 palcov = 30,48 cm), yard (= 3 stopy = 0,91 m), míľa (= 1,6 km),
• jednotky používané v astronómii: svetelný rok (10 biliónov km), parsek (3,8\cdot 10^{16} m)
• historické jednotky (dnes používané len v literatúre): sáh (odvodený od rozpätia rukou človeka, asi 1,8 metra), lakeť (asi 60 cm).

Príklady zo života

Základnou jednotkou hmotnosti je gram, ktorý má značku g. Ďalšie často používané jednotky sú odvodené od gramu pomocou štandartných predpôn (mili, deka, kilo). Namiesto megagram (milión gramov, tisíc kilogramov) sa používa názov tona.

Ďalšie jednotky hmotnosti sú napríklad karát (200 mg), unca (28,4 g) alebo libra (0,45 kg, 16 uncí). Karát sa používa v šperkárstve, libra a unca v angloamerickej sústave jednotiek.

Skratky jednotiek hmotnosti

Dekagram sa kedysi označoval skratkou dkg, tá však nezodpovedá aktuálnej konvencii.

Základné prevody

Príklady

Približná váha niektorých vecí zo života:

Skratky jednotiek obsahu

Obsah vyjadruje veľkosť plochy. Základnou jednotkou obsahu je meter štvorcový, čo je plocha štvorca so stranou s dĺžkou 1 meter. Prehľad ďalších jednotiek a ich skratiek:

Základné prevody

Prevody medzi jednotkami obsahu znázorňuje nasledujúca schéma a tabuľka. Oproti jednotkám dĺžky, pri ktorých pri prevodoch väčšinou násobíme (delíme) číslom 10, pri jednotkách obsahu typicky násobíme (delíme) číslom 100.

Príklady

Pre základnú predstavu o jednotkách obsahu poslúži približné prirovnanie k objektom zo života:

Objem vyjadruje veľkosť priestoru, ktorý zaberá teleso. Ako jednotky objemu využívame „kubické“ jednotky odvodené od jednotiek dĺžky – napríklad meter kubický je objem veľkosti priestoru, ktorý zaberá kocka so stranou s dĺžkou 1 meter (táto jednotka sa ľudovo označuje tiež ako „kubík“). Okrem toho používame aj jednotky odvodené od litra, čo je to isté ako decimeter kubický.

Skratky jednotiek objemu

Základné prevody

Prevody medzi jednotkami objemu znázorňuje nasledujúca schéma a tabuľka:

Ďalšie jednotky objemu

Ďalšie jednotky objemu (používané okrem iného v Británii a USA) sú napríklad pinta, galón a barel.

Základnou fyzikálnou jednotkou teploty (v sústave SI) je kelvin (K). V bežnom živote sa však používajú po celom svete stupne Celzia (°C). Výnimku tvorí USA, kde sa používajú stupne Fahrenheita (°F).

Stupne Celzia sú zavedené tak, že bod topenia sa vody je 0 °C a bod varu vody je 100 °C.