Rímske číslice predstavujú spôsob zápisu čísel pomocou písmen latinskej abecedy. Na rozdiel od bežne používaného zápisu čísel (arabské číslice, desiatková sústava) ide o nepozičnú číselnú sústavu. Rímske číslice nie sú vhodné pre matematické výpočty, napríklad násobenie v tomto zápise je výrazne náročnejšie než v desiatkovej sústave. Rímske číslice sa však stále používajú, napríklad pre uvádzanie letopočtov na pamätníkoch, na hodinách, pre číslovanie kapitol v knihách, …

Základné rímske číslice sú I, V, X, L, C, D, M. Ich hodnoty sú nasledujúce:

Ďalšie čísla vytvárame spojovaním a opakovaním symbolov. Symboly radíme za seba podľa veľkosti. Na skrátenie zápisu sa využíva odčítanie v prípade, že menší symbol predchádza väčšiemu. Príklady: