Zlomky zapisujeme v tvare \frac{a}{b}, kde a sa nazýva čitateľ a b menovateľ. Aby mal zlomok zmysel, nesmie byť menovateľ nula. Význam zlomku zodpovedá deleniu. Napríklad: v zlomku \frac32 je čitateľom číslo 3 a menovateľom číslo 2, hodnota zlomku \frac32 sa rovná deleniu 3:2 = 1{,}5 („jeden a pol“).
Rozširovanie a krátenie
Hodnota zlomku sa nemení rozširovaním a krátením (nenulovým číslom c).
| Rozšírenie číslom c: | \frac{a}{b} = \frac{c\cdot a}{c \cdot b} |
| Krátenie číslom c: | \frac{a}{b} = \frac{a:c}{b:c} |
Príklady:
- Rozšírenie zlomku \frac64 číslom 5: \frac64 = \frac{6\cdot 5}{4\cdot 5} = \frac{30}{20}.
- Krátenie zlomku \frac64 číslom 2: \frac64 = \frac{6:2}{4:2} = \frac{3}{2}.
Základný tvar
Vďaka rozširovaniu a kráteniu môžeme rovnakú hodnotu zapísať nekonečným množstvom rôznych zlomkov. Zlomok \frac{a}{b} je v základnom tvare, ak sú čísla a, b nesúdeliteľné (ich jediný kladný spoločný deliteľ je teda číslo 1). Príklady:
- Zlomok \frac64 nie je v základnom tvare, pretože čísla 6 a 4 sú súdeliteľné (majú spoločný deliteľ 2, ktorým je možné zlomok krátiť).
- Zlomok \frac34 je v základnom tvare, pretože čísla 3 a 4 sú nesúdeliteľné.
Pre túto tému (a prípadne zvolený ročník) zatiaľ nie je dostupné žiadne precvičovanie.
