Čísla

Čísla sú základným stavebným kameňom matematiky. Pre dobré základné pochopenie čísel ponúkame precvičovanie v týchto témach:

• Počítanie do 20 – základné priradenie čísel k obrázkovo vyjadreným počtom, postupnosť čísel
• Číselná os do 20 – umiestnenie čísel na číselnú os, čo pomáha lepšie porozumieť poradiu a hodnotám čísel
• Počítanie do 100 – priradenie čísel k obrázkovo vyjadreným počtom do 100
• Čísla a číslice – pochopenie rozdielu medzi číslami a číslicami, napríklad ako sa číslo 25 skladá z číslic 2 a 5
• Rímske číslice – práca s rímskymi číslicami (I, V, X, L, C, D, M)
• Čísla do 1 000 slovom – vzťah medzi číslami a ich slovným vyjadrením, napr. 456 a „štyristopäťdesiatšesť“
• Veľké čísla slovom – práca s veľkými číslami v slovnej podobe

Číselná os znázorňuje čísla. Čísla sú na nej vyznačené značkami. Popísané sú väčšinou len niektoré značky, inak by sa popisky prekrývali a bolo by to neprehľadné. Zvyšné čísla si dopočítame. Číselnú os si môžeme predstaviť ako prechádzku. Začíname na štarte, ktorým je číslo nula, a každý krok vedie na novú značku s novým číslom.

Jednoduchý príklad číselnej osi, na ktorej hľadáme číslo 7:

Rímske číslice predstavujú spôsob zápisu čísel pomocou písmen latinskej abecedy. Na rozdiel od bežne používaného zápisu čísel (arabské číslice, desiatková sústava) ide o nepozičnú číselnú sústavu. Rímske číslice nie sú vhodné pre matematické výpočty, napríklad násobenie v tomto zápise je výrazne náročnejšie než v desiatkovej sústave. Rímske číslice sa však stále používajú, napríklad pre uvádzanie letopočtov na pamätníkoch, na hodinách, pre číslovanie kapitol v knihách, …

Základné rímske číslice sú I, V, X, L, C, D, M. Ich hodnoty sú nasledujúce:

Ďalšie čísla vytvárame spojovaním a opakovaním symbolov. Symboly radíme za seba podľa veľkosti. Na skrátenie zápisu sa využíva odčítanie v prípade, že menší symbol predchádza väčšiemu. Príklady: