Štatistický súbor má rozsah n, keď obsahuje presne n jednotiek. Napríklad štatistickým súborom s rozsahom 10 môže byť skupinka 10 detí z tretej triedy. Jednotliví žiaci a žiačky sú potom jednotkami štatistického súboru.

Príklady štatistických znakov, ktoré nás môžu zaujímať: meno, výška, známka z prvouky. Predpokladajme, že mená detí z našej skupinky desiatich žiakov a žiačok sú: Anna, Eva, Ján, Ján, Ján, Vanesa, Vanesa, Mirka, Tobiáš, Tomáš.

Znak meno teda v našom štatistickom súbore nadobúda siedmich rôznych hodnôt – Anna, Eva, Ján, Vanesa, Mirka, Tobiáš, Tomáš. Niektoré deti môžu mať rovnaké meno.

Absolútnou početnosťou hodnoty znaku v danom štatistickom súbore je počet jednotiek zo štatistického súboru, ktoré majú danú hodnotu znaku.

Napríklad absolútna početnosť hodnoty „Ján“ znaku meno je 3, pretože v skupinke sú traja žiaci s menom Ján. Absolútna početnosť hodnoty „Eva“ znaku meno je 1.

Relatívnu početnosť hodnoty znaku v danom štatistickom súbore vypočítame ako podiel počtu jednotiek s danou hodnotou znaku počtom všetkých jednotiek štatistického súboru. Tiež sa dá povedať, že relatívna početnosť hodnoty znaku je podiel absolútnej početnosti tejto hodnoty znaku a rozsahu n štatistického súboru. Relatívna početnosť sa zadáva ako číslo v intervale [0,1] alebo v percentách.

Napríklad relatívna početnosť hodnoty „Vanesa“ znaku meno je \frac{2}{10}=0{,}2, pretože v skupinke celkovo desiatich detí sú dve žiačky s menom Vanesa. Relatívnu početnosť hodnoty „Vanesa“ znaku meno môžeme zapísať tiež ako 20\ \%.

Súčet absolútnych početností všetkých hodnôt jedného znaku sa rovná rozsahu n daného štatistického súboru.

Súčet relatívních početností všetkých hodnôt jedného znaku je 1 alebo tiež 100\ \%.