Zlomky

Zlomky zapisujeme v tvare $\frac{a}{b}$, kde $a$ sa nazýva čitateľ a $b$ menovateľ. Aby mal zlomok zmysel, nesmie byť menovateľ nula. Význam zlomku zodpovedá deleniu. Napríklad: v zlomku $\frac32$ je čitateľom číslo $3$ a menovateľom číslo $2$, hodnota zlomku $\frac32$ sa rovná deleniu $3:2 = 1{,}5$ („jeden a pol“).

Rozširovanie a krátenie

Hodnota zlomku sa nemení rozširovaním a krátením (nenulovým číslom $c$).

Príklady:

• Rozšírenie zlomku $\frac64$ číslom $5$: $\frac64 = \frac{6\cdot 5}{4\cdot 5} = \frac{30}{20}$.
• Krátenie zlomku $\frac64$ číslom $2$: $\frac64 = \frac{6:2}{4:2} = \frac{3}{2}$.

Základný tvar

Vďaka rozširovaniu a kráteniu môžeme rovnakú hodnotu zapísať nekonečným množstvom rôznych zlomkov. Zlomok $\frac{a}{b}$ je v základnom tvare, ak sú čísla $a, b$ nesúdeliteľné (ich jediný kladný spoločný deliteľ je teda číslo 1). Príklady:

• Zlomok $\frac64$ nie je v základnom tvare, pretože čísla 6 a 4 sú súdeliteľné (majú spoločný deliteľ 2, ktorým je možné zlomok krátiť).
• Zlomok $\frac34$ je v základnom tvare, pretože čísla 3 a 4 sú nesúdeliteľné.