Výpis prehľadov
Grafy funkcií
Prechádzate súhrny informácií k určitým témam. Systémy Vieme sa zameriavajú hlavne na ich precvičovanie. K cvičeniam k jednotlivým podtémam sa dostanete pomocou odkazov nižšie.
Podkapitoly
Grafy lineárnych funkcií
Lineárnu funkciu môžeme vždy zapísať v tvare f(x) = a\cdot x + b, kde a a b sú konštanty. Parameter a je smernica (tiež nazývaná sklon), parameter b je absolútny člen. Grafom lineárnej funkcie je priamka, pričom platí:
- Absolútny člen b udáva „zvislý posun“. Je to priesečník priamky s osou y. V uvedených príkladoch je vyznačený oranžovou farbou.
- Smernica a udáva sklon priamky, čo môžeme vyjadriť ako „o koľko jednotiek na osi y sa priamka posunie za jednu jednotku na osi x“. V uvedených príkladoch je smernica vyznačená žltou farbou.
Dôležité sú znamienka (naznačené v obrázkoch šípkami). Kladný absolútny člen znamená posun hore, záporný absolútny člen znamená posun dole. Kladná smernica znamená stúpajúcu priamku, záporná smernica znamená klesajúcu priamku.

Grafy kvadratických funkcií
Kvadratickú funkciu je možné vyjadriť v tvare f(x) = ax^2 + bx + c, kde a\neq 0. Grafom kvadratickej funkcie je parabola. Tento graf zobrazuje funkciu 0{,}5 x^2 + x - 4:

Priesečníky s osou x sú riešenia kvadratickej rovnice ax^2 + bx + c = 0. Pre vyššie uvedený príklad 0{,}5 x^2 + x - 4 sú týmito riešeniami x_1 = -4 a x_2 = 2.
Kvadratický koeficient a ovplyvňuje základnú podobu paraboly:
- Ak je a > 0, „smeruje parabola hore“ (presnejšie: je to zdola obmedzená, konvexná funkcia).
- Ak je a \lt 0, „smeruje parabola dole“ (presnejšie: je to zhora obmedzená, konkávna funkcia).
- Veľkosť kvadratického koeficientu a ovplyvňuje, ako je parabola „široká“.

Konštantný člen c ovplyvňuje posun paraboly – udáva priesečník s osou y.

Grafy goniometrických funkcií
Grafy základných goniometrických funkcií

Dopad úprav funkcie na graf

Obrázok ukazuje grafy niekoľkých úprav funkcie \sin(x).
\sin(x+1) | graf má posunutú fázu (posun v smere osi x) |
\sin(x)+1 | graf je posunutý v smere osi y |
\sin(2x) | funkcia má zmenenú dĺžku periódy |
2\sin(x) | funkcia má zmenenú veľkosť amplitúdy |
Grafy exponenciálnych a logaritmických funkcií
Grafy exponenciálnych funkcií
Grafom exponenciálnej funkcie je krivka s názvom exponenciála. Na obrázku sú grafy exponenciálnych funkcií so základmi 2 a e = 2{,}7 182 818 284\ldots. Vidíme tiež, že grafy funkcií e^x a e^{-x} sú spolu súmerné podľa osi y.
Efekt pripočítania konštanty k exponenciálnej funkcii

Efekt pripočítania konštanty k exponentu

Efekt vynásobenia exponenciálnej funkcie konštantou

Efekt vynásobenia exponentu konštantou

Grafy logaritmických funkcií
Logaritmická funkcia je inverzná k exponenciálnej funkcii s rovnakým základom. Grafy dvoch navzájom inverzných funkcií sú osovo súmerné podľa osi prvého kvadrantu (teda priamky spĺňajúcej x=y).
Na obrázku vidíme grafy logaritmických funkcií s rôznymi základmi 2, e, 10.
Značenie niektorých význačných logaritmických funkcií:
funkcia | popis | značenie |
---|---|---|
\log_a x | všeobecne logaritmus x so základom a pre nejaké a >0, a\neq 1 | \log_a x |
\log_e x | prirodzený logaritmus x | t u\ln x, v angl. textoch niekedy \log x |
\log_{10} x | dekadický logaritmus x | tu \log x, v textoch slovenských aj angl. býva \log x, \log_{10}x |
\log_2 x | binárny logaritmus x | tu \log_2 x, v textoch niekedy je aj \mathrm{lb}\;x |
Efekt pripočítania konštanty k logaritmickej funkcii

Efekt pripočítania konštanty k argumentu logaritmickej funkcie

Efekt vynásobenia logaritmickej funkcie konštantou

Efekt vynásobenie argumentu logaritmickej funkcie konštantou
